Odborné články

Zdravie je dobro o ktorom nevieme, kým ho nestratíme. (Walther)

Keď som vo februári r. 2017 oslávila svoju päťdesiatku, myslela som si, že víchrice na ,,mori” života už prehrmeli a nasledujúce roky budú obdobím ticha v bezpečnom prístave v kruhu rodiny a stálej práce. Ako sa však hovorí ,,človek mieni, osud mení”. Práca ma napĺňala, rodina, priatelia a ,,kolegovia” ma podporovali, viac menej mi vychádzali všetky plány, skrátka cítila som sa ako šťastný človek.

A predsa niekde v podvedomí sa občas ozval tichý hlások ,,buď v pozore, nezaspi na vavrínoch…”. Prehliadala som ho, otláčala intuíciu racionálnym myslením. A to bola chyba. Som už taká povaha, verím ľuďom, bez zaváhania im podám pomocnú ruku, nečakajúc na oplátku nič, vypočujem, keď viem poradím, a pravda je to, čo ma vystihuje najviac. Nuž áno, pravdovravnosť, čestnosť, empatia sú vlastnosti, ktoré to v súčasnosti nemajú ľahké.

A aj to sa stalo príčinou turbulentných udalostí v pracovnej sfére od apríla do októbra. Toto obdobie môžem prirovnať k očistcu na zemi striedavo sprevádzané tajfúnom zla a dúhou dobroty, a ktoré mi umožnilo usporiadať si rebríček hodnôt v mojom živote, spoznať cenu rodiny a ozajstných priateľov. Rozhodla som sa nevzdať, bojovať…

Získala som licenciu na samostatný výkon praxe sestry a využila svoje 33 – ročné skúsenosti sestry v slovenskom zdravotníctve priamo tam, kde sa bezprostredne stretnete s neľahkým údelom pacientov a ich rodín vhodených do vôd bežného života a bezradných v ďalšej existencii – v ich domácom prostredí v rámci procesu doliečovania.

A tak sa začala moja práca v Medi ADOS. 8.11.2017 – nedočkavá, naplnená očakávaním, ale aj rozporuplnými emóciami, či to zvládnem, som sa v sprievode svojich kolegov Daniela a Majky vybrala na stretnutie s prvým klientom, na ktoré nikdy nezabudnem.

Ošetrovanie pacienta v domácom prostredí MEDIADOS

72 ročný pán M. s chronickými ulceráciami na dolných končatinách, nám v rámci zisťovania priebehu ochorenia porozprával príbeh, aký prežívajú deň čo deň mnohí pacienti aj so svojimi blízkymi, a zvládnu to naozaj len tí, ktorí sa nevzdávajú a bojujú.

Pán M. v mladosti prišiel o jednu obličku, napriek tomu aktívne pracoval až do 65 rokov, chronické tromboflebitídy na oboch dolných končatinách ho trápili od 55 rokov striedavo raz menej raz viac.

Na počiatku r. 2017 sa mu na ľavej dolnej končatine v oblasti predkolenia vytvoril rozsiahly vred, ktorý prešiel do chronického štádia, a bol vyliečený aj v rámci hospitalizácie aj v domácej starostlivosti. V septembri 2017 sa mu podobné defekty menších rozmerov začali vytvárať aj na viacerých miestach pravého predkolenia, následkom čoho bol hospitalizovaný na kožnom oddelení, kde po týždni skonštatovali, že to k nim nepatrí a bol presunutý na oddelenie cievnej chirurgie. Tu po krátkom pobyte p. M. v dôsledku ortostatického kolapsu utrpel pád s následnou zlomeninou femuru ľavej dolnej končatiny, v dôsledku čoho bol preložený na traumatologické oddelenie, kde bol operovaný, pričom defekty na pravej nohe sa aj napriek snahe o vyliečenie stávali stále rozsiahlejšími. Rehabilitáciou a najmä svojou neochvejnou povahou sa p. M. ako tak zmobilizoval aj pomocou francúzskych barlí a následne bol v ,,stabilizovanom stave” prepustený do domácej starostlivosti s odporúčaním pravidelných kontrol u všeobecného lekára, cievneho špecialistu.

Manželka p. M. sa na nás obrátila so žiadosťou o pomoc, nakoľko ako sama priznala, nebolo v jej silách zvládnuť pohľad na trpiaceho manžela a každodenné ošetrovanie týchto chronických rán.

V rámci bezodkladných ošetrovateľských úkonov bol aplikovaný lokálne fyziologický roztok, obklady s Betadine roztokom, jemné očistenie rán od nekróz.

Následné oplachovanie Prontontosan roztokom a na základe výsledkov zo sterov bola aplikovaná lokálna liečba Gentamycine inf. v riedení 5ml + 15 ml fyziologického roztoku, prekrytie rán vysokoabsorpčným strieborným alginátovým obväzom, mastný tyl v podobe nepriľnavého kontaktného krytia a nelepivý penový obväz z mäkkého, poddajného polyuretánu.

Následne bola aplikovaná kompresívna bandáž rigídnym ovínadlom s krátkym ťahom s ťažnosťou 75 – 90% v dvoch vrstvách so šírkou ovínadla 12 – 15 cm s maximálnym účinkom v oblasti členka s postupným znižovaním smerom k stehnu. Vyššie uvedeným spôsobom bola pravá dolná končatina ošetrovaná 2x denne v priebehu 10 dní do 22.11.2017.

Od 21.12.2017 sa rany ošetrovali obdeň s Betadine roztokom, následným oplachovaním rán Prontosanom resp. Mikrodacynom, prekrytie rán vysokoabsorpčným strieborným alginátovým obväzom, mastným tylom a nelepivým penovým obväzom z mäkkého a poddajného polyuretánu, kompresívnou bandážou.

Od 23.1.2018 sa na základe odporúčania cievneho chirurga na rany po opláchnutí Prontosan roztokom aplikovala medová náplasť s nelepivým penovým obväzom z mäkkého a poddajného polyuretánu a kompresívnou bandážou. Okolie rán sa premasťovalo lokálne repíkovou masťou.

Počas obdobia ošetrovania pacienta v domácom prostredí je základom získanie jeho dôvery, schopnosť empatie pri riešení aj všedných udalostí, profesionálny ľudský prístup spolu so schopnosťou počúvať a učiť sa od starších životom ošľahaných ľudí. Najväčšou odmenou pre mňa a myslím si aj pre každú sestru je sledovanie postupného uzdravovania a návratu pacientov a ich blízkych k plnohodnotnému prežívaniu každodenného života.

Veľké Ďakujem pre všetkých, ktorí to nevzdávajú a bojujú za svoje miesto v živote….

Mgr. Ingrid Germányiová,
sestra – špecialistka