Osamelosť seniorov

Autor: Mgr. Daniel Ornyi, MBA Dátum: 5. máj 2025

Osamelosť seniorov:
Skrytý nepriateľ zdravia a dôstojnosti v starobe
 

1. Úvod

Osamelosť v starobe nepredstavuje len emocionálne nepohodlie, ale je čoraz častejšie uznávaná ako rizikový faktor s vážnym vplyvom na telesné i duševné zdravie. Seniori čelia zvýšenému riziku sociálnej izolácie v dôsledku úbytku blízkych vzťahov, zhoršenia zdravotného stavu a odchodu do zariadení sociálnych služieb. Tento článok prináša odborný prehľad problematiky osamelosti seniorov, jej príčin, dôsledkov, možností diagnostiky a intervencie, so zameraním na praktické využitie v zdravotnej a sociálnej starostlivosti.

2. Definícia osamelosti a jej formy

Osamelosť je subjektívne vnímaný stav, ktorý vyplýva z nesúladu medzi očakávanými a skutočnými sociálnymi kontaktmi. Rozlišujeme:

• Emočnú osamelosť – absenciu blízkych vzťahov, dôverných väzieb.
• Sociálnu izoláciu – objektívny nedostatok kontaktov, interakcií.
• Chronickú osamelosť – dlhodobý a nemenný stav, ktorý prechádza do psychickej deprivácie.

3. Príčiny osamelosti u seniorov

Hlavné faktory, ktoré prispievajú k osamelosti v seniorskom veku:

• Úmrtie partnera, priateľov alebo súrodencov
• Sťahovanie detí, rozpad medzigeneračných vzťahov
• Chronické ochorenia a znížená mobilita
• Prechod do zariadenia, kde chýba individualizovaný prístup
• Digitálna exklúzia a absencia prístupu k moderným technológiám

4. Dôsledky osamelosti na zdravie

Výskumy ukazujú, že dlhodobá osamelosť zvyšuje riziko predčasného úmrtia až o 26 % (Holt-Lunstad et al., 2015). Ďalšie následky zahŕňajú:

• Psychické poruchy – depresia, úzkosť, rozvoj demencie
• Fyzické komplikácie – kardiovaskulárne ochorenia, oslabený imunitný systém
• Sociálny úpadok – strata záujmu o aktivity, apatia, rezignácia

5. Diagnostika osamelosti

Na objektivizáciu stavu osamelosti možno použiť:

• UCLA Loneliness Scale – validovaný nástroj s vysokou spoľahlivosťou
• Geriatrická depresívna škála (GDS) – ako doplnkový nástroj
• Pozorovanie v ADOS alebo DSS – zmeny v správaní, vyhýbanie sa kontaktom, apatia

Sestry v domácej aj inštitucionálnej starostlivosti majú kľúčovú úlohu pri včasnom záchyte príznakov osamelosti prostredníctvom rozhovoru, pozorovania a hodnotiacich škál.

6. Možnosti intervencie a prevencie

Účinné stratégie zahŕňajú:

• Individuálny prístup – budovanie dôvery, stabilného kontaktu v ADOS
• Medzigeneračné projekty – prepojenie s komunitou, školami
• Reminiscenčná terapia – spomienkové aktivity, práca so spomienkami
• Terapia zvieratami a hudbou – zvyšujú emocionálnu pohodu
• Digitálne prepojenie – tréning v používaní tabletov, videohovorov
• Skupinové aktivity – tvorivé dielne, spoločenské podujatia, rozhovory

7. Úloha sestier a zdravotníkov

• Edukácia rodiny – o význame pravidelného kontaktu a komunikácie
• Vytváranie bezpečného priestoru – kde klient cíti záujem a spolupatričnosť
• Zaznamenávanie do dokumentácie – systematické hodnotenie osamelosti ako ošetrovateľského problému
• Ošetrovateľský proces – cieľ: zníženie miery subjektívne vnímanej osamelosti

8. Odporúčania pre prax

• Začleniť hodnotenie osamelosti do vstupného skríningu v DSS a ADOS
• Vytvoriť plán aktivít, ktoré sú zmysluplné pre konkrétneho klienta
• Viesť klientov k účasti na rozhodovaní o ich každodennom živote
• Zaviesť tzv. "čas pre rozhovor" ako súčasť denného režimu personálu
• Spolupracovať s komunitnými centrami, obcami a cirkevnými spolkami

9. Záver

Osamelosť u seniorov je závažný a často podceňovaný problém, ktorý si vyžaduje multidisciplinárny prístup a aktívnu intervenciu. Riešenie nie je iba v počte kontaktov, ale v kvalite vzťahov, ktoré seniori zažívajú. Ošetrovateľská starostlivosť by mala systematicky pracovať s týmto fenoménom ako so súčasťou celostného prístupu k človeku.

10. Použitá literatúra

1. Beutel ME, Klein EM, Brähler E, Reiner I, Jünger C, Michal M, et al. Loneliness in the general population: prevalence, determinants and relations to mental health. BMC Psychiatry. 2017;17(1):97.
2. Cacioppo JT, Cacioppo S. The growing problem of loneliness. Lancet. 2018;391(10119):426.
3. DiJulio B, Hamel L, Muñana C, Brodie M. Loneliness and social isolation in the United States, the United Kingdom, and Japan: An international survey. Kaiser Family Foundation. 2018 [cited 2025 Apr 25]. Available from: https://www.kff.org
4. Eurostat. Population structure and ageing statistics [Internet]. Luxembourg: Eurostat; 2023 [cited 2025 Apr 20]. Available from: https://ec.europa.eu/eurostat
5. Hajek A, König HH. Prevalence and correlates of loneliness among the oldest old. Psychogeriatrics. 2020;20(3):308–317.
6. Holt-Lunstad J, Smith TB, Baker M, Harris T, Stephenson D. Loneliness and social isolation as risk factors for mortality: a meta-analytic review. Perspect Psychol Sci. 2015;10(2):227–237.
7. Ilavská S. Zdravotná starostlivosť o seniorov. Bratislava: VŠZaSP sv. Alžbety; 2021. ISBN 978-80-8132-232-7.
8. Klinenberg E. Palaces for the People: How Social Infrastructure Can Help Fight Inequality, Polarization, and the Decline of Civic Life. New York: Crown; 2018. ISBN 978-1524761165.
9. Ministry of Health of the Slovak Republic. Národný program aktívneho starnutia na roky 2021–2030. Bratislava: MZ SR; 2021.
10. Musil L, Tománková J. Osamělost a kvalita života starších lidí. Sociální práce/Sociálna práca. 2015;15(1):30–41.
11. OECD. Health at a Glance: Europe 2022 – State of Health in the EU Cycle. Paris: OECD Publishing; 2022. ISBN 9789264967409.
12. Pinquart M, Sörensen S. Influences of socioeconomic status, social network, and competence on subjective well-being in later life: a meta-analysis. Psychol Aging. 2000;15(2):187–224.
13. Russell D. UCLA Loneliness Scale (Version 3): Reliability, validity, and factor structure. J Pers Assess. 1996;66(1):20–40.
14. Špatenková N, Smékalová L. Gerontopsychiatrie pro sestry a sociální pracovníky. Praha: Grada; 2020. ISBN 978-80-271-2341-2.
15. Šuvada J. Sociálna exklúzia a osamelosť seniorov. Nitra: UKF; 2019. ISBN 978-80-558-1517-0.
16. United Nations. World Population Ageing 2023. New York: UN Department of Economic and Social Affairs; 2023. ISBN 9789211483826.
17. World Health Organization. World report on ageing and health. Geneva: WHO; 2015. ISBN 978-92-4-156504-2.