Ošetrovateľské techniky pri stómii

Mnoho pacientov po brušných operáciách má vyvedenú stómiu. Aké sú ošetrovateľské techniky pri stómii?

Na úvod si vysvetlime, čo to tá STÓMIA vôbec je.

Stómia je vyústenie zažívacieho, urogenitálneho alebo dýchacieho traktu v ktoromkoľvek jeho úseku na povrch kože. Čiže nie je to prirodzené ústie, ale chirurgicky ukončený trakt z dôvodu ochorenia lebo poškodenia systému zažívacieho, močového alebo dýchacieho. Stómie rozdeľujeme podľa trvania vyvedenia na dočasné a trvané.

Je dôležité, aby sa pacient-stomik naučil v čo možno najkratšej dobe sa adekvátne a skoro odborne starať o svoje telo. Všetky výlučky sú prirodzené a preto je dôležité si zvyknúť na to. Celá starostlivosť by mala byť pacientovi odprezentovaná už na lôžkovom oddelení, kde mu stómiu vyviedli. Na túto činnosť je poverená sestra špecialistka, ktorá sa venuje takýmto pacientom. Poprípade existujú spádové stomické ambulancie, poradenské centrá a infolinky výrobcov pomôcok, ktoré zvyknú bezplatne a odborne pomôcť aj telefonicky. Technicky zdatnejší nájdu informácie a aj obrázkovú dokumentáciu na webe.

Stómia – ľudovo povedané vývod, ako som už spomenul, nie je prirodzeným ústím traktu, na ktorom sa nachádza. Preto je nutné venovať postupom patričnú pozornosť, aby sme predchádzali komplikáciám, ktoré sú mnohokrát nepríjemným sprievodným javom pooperačného obdobia.

Jednou z komplikácií môže byť rana pri stómii – parastomický defekt.

Ide o ranu na koži tesne pri vyvedenom čreve. Je to zložitá komplikácia, ktorú je nutné riešiť ešte pred vzniknutím veľkých ťažko sa hojacich chronických rán. Už len začervenanie okolia stómie signalizuje, že niečo nie je v poriadku. Najčastejšie je spôsobené podtekaním zberného vrecka výlučkami moču či stolice z rôznych príčin.  Zväčša, po správnom ošetrení samotné začervenanie ustúpi. V prípade, že si pacient komplikáciu nevšimne včas, stane sa zo začervenaného mierne citlivého miesta, podráždená, popáleninu pripomínajúca rana, ktorá zvykne mokvať, bolieť a páliť. Tu je nutné začať s bariérovým ošetrením pridaním hydrokoloidov.

Následne vplyvom výlučkov, ktoré pretekajú na kožu a ich pôsobením nastane poleptanie až rozpustenie kožného krytu do hlbších štruktúr. Vtedy už hovoríme o hlbokom parastomickom defekte. V tomto štádiu je nutné požiadať o odborné ošetrovanie s nácvikom diétneho režimu na obmedzenie tekutého výdaja. Na tento účel existujú pomôcky, ktoré vám váš lekár špecialista vie odporučiť a predpísať.

Ďalšou z komplikácií môže byť výduť pri stómii – parastomálna hernia.

Tu je nutné už v zárodku kontaktovať odborného lekára, najlepšie operatéra a požiadať ho o vyšetrenie a záver. Na riešenie takýchto výdutí existujú stomické brušné pásy, ktoré pomáhajú pacientovi preklenúť obdobie, kým sa tento problém vyrieši. Pri tejto komplikácii je nutné uvedomiť si, že obyčajné pôvodne používané sáčky už nestačia, nakoľko je stómia viac vydutá a odpadové vrecká sa môžu častejšie odliepať. Preto je nutné zmeniť aj používaný materiál na špeciálny pri herniách.

S každým problémom vám vieme pomôcť aj my. Dohodnite si konzultáciu. Keďže tieto úkony a služby nie sú hradené z verejného zdravotného systému, nie je problém edukáciu poskytnúť aj častejšie s patričným nácvikom.

Edukácia pacienta, dôsledný nácvik úkonov, hygiena okolia stómie s dôsledmou starosltivosťou a získané zručnosti, ochránia pacienta od zbytočnej bolesti a komplikácií.

Vysvetlivky k obrázkom – Ošetrovateľské techniky pri stómii: 

Liečenie po operácii podľa Brickera (vyvedenie močového traktu tenkým črevom na pravú stranu brušnej steny.

Obrázok 1-5: Ošetrenie jejunostóm

Obr. 1: Tenké črevo v brušnej stene.

Obr. 2: Hydrokoloidné krytie poistené Alginátom na manažovanie výpotku.

Obr 3.: Aplikovaná tesniaca pasta tesne ku črevu na zamedzenie podtekaniu moča.

Obr 4.: Prelepenie podložkou s vystrihnutým otvorom podľa šablóny a veľkosti čreva, podložka z dvojdielneho výpustného systému.

Obr 5.: Komplet dvojdielny urologický systém na zachytávanie a vypúšťanie moča.

(zdroj: Ornyi, D.: Súkromná fotodokumentácia autora)

Obr 6.: Jejunostómia s defektom

Obr 7.: Jejunostómia po 6 týždňoch hojenia

Obr 8.: Jejunostómia po 9 týždňoch hojenia

Pripravil: Daniel Ornyi