Hladovka a pôst – režim prijímania stravy je rovnako dôležitý ako strava samotná.

Je dobré zamyslieť sa, že je niekedy dôležitejšie nejesť, ako jesť! Platí to aj pre ľudí vo vyššom veku. Hladovka a pôst – režim prijímania stravy je rovnako dôležitý ako strava samotná.

Naše naučené režimy stravovania sú pod tlakom všade a kedykoľvek dostupného jedla.

Mnohokrát sa poddávame tomuto tlaku, a tak pomaly, ale stabilne deformujeme prirodzené postupy formované desať tisíckami rokov vývoja ľudského druhu… Ako to teda bolo pôvodne vymyslené?

Človek žije v prostredí pravidelných zmien.

Základnou a najsilnejšou zmenou je striedanie dňa a noci. Všetky biologické procesy v tele sú tomuto podriadené. Príjem stravy je na tom podobne. DEŇ, v bdelom stave pri príjme potravy náš metabolizmus funguje väčšinou na zmiešanú stravu s obsahom sacharidov. Sacharidy – jednoduché i zložité cukry sa postupne rozkladajú na glukózu – jednoduchý cukor, ktorý sa dostáva do našej krvi. Na jej ďalšie využitie v tele je potrebný hormón inzulín.

INZULÍN je ukladací hormón. Jeho hlavnou funkciou je čo najrýchlejšie „poupratovať“ glukózu z krvi. Zvýšenie hladiny glukózy v krvi znamená chorobu – cukrovku, preto je jej „upratovanie“ veľmi dôležité. V situácii, kedy sme fyzicky neaktívni a naše svaly nepotrebujú veľa energie, ukladá inzulín prebytok glukózy najmä do tukového tkaniva – ako zásobu na „horšie časy“.

NOC je obdobie pokoja, príjem potravy je zastavený, tráviace orgány by mali oddychovať.

Dostatok energie na oddych a regeneráciu tela máme uložený v zásobách zo dňa. Noc je obdobím tzv. ketogénneho metabolizmu, to znamená, že sa energia získava zo zásob tuku premenou na ketolátky. Tento proces je veľmi dôležitý. Ketolátky totiž nie sú len jednoduchou formou energie, ale majú aj iné, tzv. signálne funkcie. Znamená to, že v tomto období dávajú všetkým našim bunkám signály – povely. Jednoducho povedané, hovoria im, aby si u seba poupratovali a súčasne robia bunky odolnejšími voči chorobnému poškodeniu.

Hladovka a pôst? Obdobie, kedy nejem je pre moje telo veľmi dôležité.

A toto obdobie nie je len v čase spánku. Našim predkom trvalo niekoľko hodín bdelého dňa na zaobstaranie a prípravu potravy. Takto sme boli naprogramovaní…

Rozdiel medzi našou stravou a pôvodne naplánovanou stravou našich predkov nie je len v jej zložení, ale aj v tom, že my, na rozdiel od našich predkov, máme ČASOVO NEOBMEDZENÝ PRÍSTUP K POTRAVE. Počas celého bdelého stavu máme a veľmi radi využívame všade dostupné zdroje jedla, maškŕt, sladených nápojov… jednoducho prepĺňame naše bunky, našu „špajzu“. Problém vzniká vtedy, keď nám chýba obdobie dňa alebo roka, kedy by sme mali v našich bunkách – v našej špajze poupratovať.

A viete, ako to vyzerá v akejkoľvek komôrke, keď sa tam dlhšie neupratuje… Veci sa začnú kaziť. V tele pri takomto „kazení“ vzniká choroba.

Pripravila: MUDr. Dana Vavricová Ďureje v spolupráci s Magazín 40plus

Pracujem ako lekárka viac ako 20 rokov. Za ten čas som pochopila, že v bežnej medicínskej praxi sa málo času venuje tomu, aby pacient pochopil, kde je problém.